Národ bezzubých hundrošov
8. Júl 2010
Juraj Grečnár na svojom blogu popísal svoje skúsenosti so slovenským gigantom, T-Comom: “Zažime to spolu”. Niekto zo zahraničia pravdepodobne len ťažko uverí slovenskej realite. Ale čo je väčší problém, bežní Slováci sa nad podobným jednaním a prístupom ani len nepozastavujú. Na Slovensku neexistuje samoregulácia a to vidieť na každom kroku. Neviem, či to je lenivosťou, apatiou, či hlúposťou národa.
Za bežných okolností by som si to predstavoval nejak takto:
- Človek zájde na pizzu do košickej pizzérie Bambalina
- Zažije tam dlhé čakanie a jednu z najhorších obslúh v meste (arogancia, nezáujem, “čašník je pán”…)
- Zaplatí, čo musí a nabudúce sa tam už ani nepôjde skryť pred dažďom
Realita? Podnik je stále preplnený. Dôvod? Neviem. Že by tam varili tak dobre, že sú ľudia kvôli jedlu ochotní niečo si vytrpieť? Alebo sú natoľko leniví, že neprejdu do iného podniku vzdialeného niekoľko stovák metrov? Alebo si už zvykli, že takto to funguje, má to tak fungovať a asi aj vždy bude fungovať?
Za normálnych okolností by zariadenie podobné košickej Bambaline dlho nevydržalo. Ľudia by tam jednoducho prestali chodiť a majiteľ by sa musel zamyslieť nad poskytovanými službami a vytvoreným biznis plánom. Problém je, že biznis plán “málo muziky za veľa peňazí” na Slovensku ešte stále veľmi dobre funguje.
Toto bol len jeden z množstva príkladov a jedna z nielen mojich skúseností. Cez víkend som bol napríklad na výlet v Dedinkách a šiel sa najesť do reštaurácie Koliba. Bolo plno. Letná záhrada bola na prasknutie, ušlo sa nám posledné miesto vo vnútri. Letná horúčava pri vode a nemali čapované pivo, doniesli nám špinavé poháre, polhodinu som čakal, kým priateľke priniesli objednané jedlo a mne oznámili, že bryndzové halušky nemajú (áno, trvalo im to 30 minút, kým si to uvedomili) a čakal som ďalších 20 minút, kedy mi doniesli iné jedlo. Slovenská úroveň. A bolo to tam plné. Isté je, že nabudúce sa tomuto … (ani to neviem priliehavo nazvať; môžete mi pomôcť v komentároch) veľkým oblúkom vyhnem. Ale čo ostatní?
Na Slovensku neexistuje samoregulácia. Namiesto toho, aby sme firmy odmenili svojou vernosťou a potrestali nevyužívaním ich služieb, ak sme nespokojní, nanajvýš si pod nosom hundreme.
S T-Comom mám podobné skúsenosti ako Juraj a pravdepodobne veľa ďalších zákazníkov. Kuriozita, s ktorou som sa v podaní T-Comu stretol, sa stala, keď jeden klient mal hosting u spomínanej firmy a nechcel ho meniť. Tak sme boli nútení namiesto presunu len zvýšiť hostingový balík. Neuveríte, ale za 2 mesiace sa nám to nepodarilo vybaviť. Čakania na telefónoch a nekonečné prepájanie. Jeden nemôže, jeden asi nechce a tretí nevie ako na to. Dokonca raz nám aj potvrdili, že našu požiadavku splnili. Prd splnili. A to sme len chceli viac a platiť viac! Nepodarilo sa. Slepá ulička.
Čo s tým urobíš, ty národ bezzubých hundrošov?
Čo mi dal internet?
6. Jún 2010
Zastihla ma blogerská reťazovka. Tentokrát je tvorcom Mirk Belly (tu máš odkaz; sám viem, že to je na vytvorení reťazovky najlepšie :)). Ďakujem Frankiemu z It’s Me Frankie, ktorý si na mňa v súvislosti s touto udalosťou spomenul. Vždy ma to poteší, keď niekto niekde spomenie tento, takmer prachom zapadnutý, blog. Pokračujte v tom ďalej…
Poďme k veci. Čo mi dal internet? Moja odpoveď na túto otázku bude pravdepodobne iná, ako na iných blogoch, kde dokázali vytvoriť zoznamy prínosov. Ja takto jednoznačne odpovedať neviem. Pračo? Lebo internet zasiahol pravdepodobne do každej oblasti môjho života a do každej doniesol niečo nové. Nebol by som taký, aký som teraz, bez internetu. To tvrdím s istotou. Neštudoval by som to, čo študujem, a nerobil by som to, čo robím. Nepoznal by som niektorých ľudí, nepočul toľko hudby, nevidel toľko filmov, nevedel o toľkých veciach, pravdepodobne v mnohých oblastiach nemal také názory. A tu musím zastať. Práve preto, lebo si netrúfam vytvoriť zoznam všetkého, čo mi internet priniesol. Ovplyvnil všetko. Ovplyvnil mňa.
Nemám prehľad, kto každý už dostal pozvánku do tejto reťazovky, preto ak chcete, zapojte sa.
Chcete kúpiť sluchátka?
5. Jún 2010
Z vlastnej skúsenosti vám odporúčam sk.sluchatka.net. Široký a kvalitný výber, príjemné jednanie, garancia najnižšej ceny a poštovné zdarma (v rámci Košíc možný aj osobný odber – na mieste sa dohodnete). Podľa mňa nie je dôvod nakupovať inde.
–
Toto nie je platený článok, nebol nikým objednaný. Chcel som sa len podeliť o vlastnú dobrú skúsenosť s predajcom.
Gorila.sk + blog
20. Máj 2010
Obľúbený internetový obchod s knihami, DVD, hudbou a kadečím ďalším, Gorila.sk, sa vybral iným smerom. O jej produktoch, ale nie len o nich, píšu známe osobnosti. Spomeniem také mená ako Dorota Nvotová, Emma Tekelyová, Oľga Feldeková, Junior z Fun rádia, Dano Dangl, Peter Lipa a ďalší. Každý z nich má vlastný Gorila Blog, priestor na vlastné vyjadrenie sa.
Takých pokusov tu už bolo, poviete si. Áno, neúrekom. V čom ale ja vidím najväčší rozdiel a obrovské plus blogov na Gorila.sk, je výber autorov. Výborný! Vidieť, že tam nie je na silu narvaných 300 autorov, len kvôli menu. Najdôležitejším kritériom boli pravdepodobne výrečnosť a schopnosť sformulovať myšlienky, aby nie len, že mali hlavu a pätu, ale boli hlavne zaujímavé pre čitateľa. A práve takýmito Dorota Nvotová, Junior, Dano Dangl a ďalší autori jednoznačne sú. Veď kto si schuti neprečíta Dorotin stĺpček v .týždni, alebo nezasmeje nad trefnými komentármi Juniora vo Funku?
Gorila.sk, dobrý ťah. Len tak ďalej.
Beh. Jednoduché. II
4. Máj 2010
Voľné pokračovanie môjho článku Beh. Jednoduché.
Základom behu je jednoduchosť. Ale po čase bežec, ak sa o to začne zaujímať hlbšie, zistí, že toho tam je viac. Ak sa chce zlepšovať, záleží aj na tom, čo je, čo má obuté, ako trénuje a podobne.
Tak nám vzniklo viacero skupín bežcov:
- Tí, čo to začali bráť vážnejšie
- Tí, čo to berú len tak
Dôvodov bežcov, prečo sa začnú o beh zaujímať viac, je viacero. Chcú niečo v behu dosiahnuť, chcú behom niečo dosiahnuť (napr. chudnutie, alebo formovanie postavy), alebo im skrátka ich nátura nedovolí robiť niečo len tak.
Rovnako dovodov, prečo ľudia ostanú na začiatku, je veľa. Nedostatok času, nepotrebujú sa zlepšovať, alebo im na tom nezáleží – keď majú čas, vybehnú.
Ktorá z týchto skupín je lepšia? Má druhá vôbec právo nazývať sa bežcami?
Vráťme sa k prvému článku.
Ak beháš, si bežec.
Nezáleží na tom, akú cestu si si vybral. Ak beháš, si bežec. Pokračuj.
Beh. Jednoduché.
2. Máj 2010
If you run, you are a runner. It doesn’t matter how fast or how far. It doesn’t matter if today is your first day or if you’ve been running for twenty years. There is no test to pass, no license to earn, no membership card to get. You just run.
John Bingham, running writer and speaker
V preklade: “Ak beháš, si bežec. Nezáleží na tom, ako rýchlo, alebo ako ďaleko. Nezáleží na tom, či to je dnes prvý krát, alebo či beháš 20 rokov. Nemusíš prejsť testami, získať licenciu ani členskú kartu. Len beháš.”
Tento citát mi prišiel cez Runnersworld.com’s Daily Kick In The Butt, teda každodenné nakopnutie v podobe citátu v e-maily, a krásne vystihuje jednoduchosť behu. Stačí si obuť tenisky a vybehnúť. Na to, aby si bol bežec nemusíš zabehnúť maratón. Dokonca nemusíš vedieť zabehnúť ani 5 km. To, že beháš, z teba robí bežca. Si sám sebe pánom a zároveň najväčším súperom.
When people ask me why I run, I tell them, there’s not really a reason, it’s just the adrenalin when you start, and the feeling when you cross that finish line, and know that you are a winner no matter what place you got.
Courtney Parsons
V preklade: “Keď sa ma ľudia pýtajú, prečo behám, odpovedám, že v tom naozaj nie je dôvod. Je to len ten adrenalín, keď štartuješ, ten pocit, keď prejdeš cieľovou čiarou a vedomie toho, že si víťaz bez ohľadu na umiestnenie.”
Jednoduché.
Napísal som inde: Krátka dlhá cesta
18. Apríl 2010
“Můj táta žil pětatřicet let. Byl to krátký život. Jeho poslední cesta však byla delší, než dokázal zvládnout. Třiašedesát let od jeho smrti jsem po ní vykročil i já.” Fedor Gál Pokračovanie na inverse.sk…
Napísal som inde: Shutter Island – Prekliaty ostrov
21. Marec 2010
Shutter Island – Prekliaty ostrov
Amerika, 50. roky. Dvaja americký maršali prichádzajú na ostrov Shutter Island, aby vyriešili útek pacientky z tamojšej psychiatrickej liečebne. Ashecliffe Hospital však nie je obyčajná nemocnica. Sú tu hospitalizovaní a väznení najhorší zločinci s psychiatrickými poruchami, ktorých už inde nevedeli zvládnuť. Pokračovanie na inverse.sk…
Jednoduchá OpenID PHP class
11. Marec 2010
Vrámci jedného projektu som potreboval implementovať Google Federated Login, teda možnosť prihlásenia sa bez registrácie využitím existujúceho Google účtu.
Google Federated Login je postavený na OpenID 2.0 protokole a k nemu existuje viacero PHP knižníc. Niektoré boli na môj vkus príliš zložité, podporovali len staršiu verziu protokolu, alebo som ich jednoducho nevedel rozbehať. Preto som hľadal a hľadal, až som narazil na schodné riešenie. Ním je pre mňa Dope OpenID. Podporuje viacero OpenID providerov, okrem iného aj mnou požadovaný Google Federated Login. Pre toľko spomínaný Google, do OpenID URL zadajte “https://www.google.com/accounts/o8/id”.
Web: http://stevelove.org/projects/dope-openid/
Napísal som inde: The Cove – Plytká voda. Hlboké tajomstvo.
3. Január 2010
The Cove – Plytká voda. Hlboké tajomstvo.
The Cove (v preklade Zátoka) je nový americký dokument o nekončiacej ľudskej krutosti. Filmovými kamerami a špionážnymi nástrojmi bolo prvý krát odhalené prísne strážené japonské tajomstvo. Skupina aktivistov vedená známym trénerom delfínov, Ricom O’Barrym, ktorý celý biznis s delfínmi začal, keď pracoval na Flipperovi, sa infiltruje do zátoky v Taijii v Japonsku a nakrúti šokujúce zábery krutého a masového zabíjania delfínov a ohrozovania ľudského zdravia. Pokračovanie na inverse.sk…
