Pavel Linkesch

Juraj Grečnár na svojom blogu popísal svoje skúsenosti so slovenským gigantom, T-Comom: “Zažime to spolu”. Niekto zo zahraničia pravdepodobne len ťažko uverí slovenskej realite. Ale čo je väčší problém, bežní Slováci sa nad podobným jednaním a prístupom ani len nepozastavujú. Na Slovensku neexistuje samoregulácia a to vidieť na každom kroku. Neviem, či to je lenivosťou, apatiou, či hlúposťou národa.

Za bežných okolností by som si to predstavoval nejak takto:

• Človek zájde na pizzu do košickej pizzérie Bambalina
• Zažije tam dlhé čakanie a jednu z najhorších obslúh v meste (arogancia, nezáujem, “čašník je pán”…)
• Zaplatí, čo musí a nabudúce sa tam už ani nepôjde skryť pred dažďom

Realita? Podnik je stále preplnený. Dôvod? Neviem. Že by tam varili tak dobre, že sú ľudia kvôli jedlu ochotní niečo si vytrpieť? Alebo sú natoľko leniví, že neprejdu do iného podniku vzdialeného niekoľko stovák metrov? Alebo si už zvykli, že takto to funguje, má to tak fungovať a asi aj vždy bude fungovať?

Za normálnych okolností by zariadenie podobné košickej Bambaline dlho nevydržalo. Ľudia by tam jednoducho prestali chodiť a majiteľ by sa musel zamyslieť nad poskytovanými službami a vytvoreným biznis plánom. Problém je, že biznis plán “málo muziky za veľa peňazí” na Slovensku ešte stále veľmi dobre funguje.

Toto bol len jeden z množstva príkladov a jedna z nielen mojich skúseností. Cez víkend som bol napríklad na výlet v Dedinkách a šiel sa najesť do reštaurácie Koliba. Bolo plno. Letná záhrada bola na prasknutie, ušlo sa nám posledné miesto vo vnútri. Letná horúčava pri vode a nemali čapované pivo, doniesli nám špinavé poháre, polhodinu som čakal, kým priateľke priniesli objednané jedlo a mne oznámili, že bryndzové halušky nemajú (áno, trvalo im to 30 minút, kým si to uvedomili) a čakal som ďalších 20 minút, kedy mi doniesli iné jedlo. Slovenská úroveň. A bolo to tam plné. Isté je, že nabudúce sa tomuto … (ani to neviem priliehavo nazvať; môžete mi pomôcť v komentároch) veľkým oblúkom vyhnem. Ale čo ostatní?

Na Slovensku neexistuje samoregulácia. Namiesto toho, aby sme firmy odmenili svojou vernosťou a potrestali nevyužívaním ich služieb, ak sme nespokojní, nanajvýš si pod nosom hundreme.

S T-Comom mám podobné skúsenosti ako Juraj a pravdepodobne veľa ďalších zákazníkov. Kuriozita, s ktorou som sa v podaní T-Comu stretol, sa stala, keď jeden klient mal hosting u spomínanej firmy a nechcel ho meniť. Tak sme boli nútení namiesto presunu len zvýšiť hostingový balík. Neuveríte, ale za 2 mesiace sa nám to nepodarilo vybaviť. Čakania na telefónoch a nekonečné prepájanie. Jeden nemôže, jeden asi nechce a tretí nevie ako na to. Dokonca raz nám aj potvrdili, že našu požiadavku splnili. Prd splnili. A to sme len chceli viac a platiť viac! Nepodarilo sa. Slepá ulička.

Čo s tým urobíš, ty národ bezzubých hundrošov?